História curlingu

Curling bol označovaný ako "Roarin Game" (roarin - revať, game - hra), teda "hlučná hra". Názov bol odvodený od hluku žulového kameňa, ktorý sa pohuje po ľade. Presný pôvod hry nie je úplne známy, ale curling sa považuje za jeden z najstarších kolektívnych športov. Obrazy flámskeho umelca zo 16. storočia (Pieter Bruegel, 1530-1569) zobrazujú hru podobnú curlingu, ktorá sa hrá na zamrznutých rybníkoch. Prvá písomná správa sa objavila v latinčine v roku 1540. Prvé uznané curlingové kluby boli vytvorené v Škótsku, a počas 19. storočia bola hra "vyvezená" všade tam, kde sa Škóti usadili. V tej dobe to bolo predovšetkým v Kanade, USA, Švédsku, Švajčiarsku, Nórsku, a na Novom Zélande.

Curling sa vo svojich počiatkoch hrával na zamrznutých jazerách a rybníkoch. Pokiaľ to počasie dovolí, v niektorých krajinách sa aj v súčasnosti hrá pre zábavu vonku. Všetky národné a medzinárodné curlingové súťaže sa však hrajú v krytých priestoroch štadiónov, kde sa dá stav ľadu kontrolovať precíznou reguláciou teploty.

Čo sa začalo ako zábavné hádzanie kameňov na ľade počas krutej zimy v severnej Európe, vyvinulo sa v moderný a populárny šport s vlastnými majstrovstvami sveta, priťahujúci čoraz viac fanúšikov.

Prvé pravidlá spísali v Škótsku a formálne prijali členovia klubu Grand Caledonian Curling Club (bol založený v Edinburghu v roku 1838 a stal sa riadiacim orgánom curlingu). O štyri roky neskôr, po predstavení curlingu počas návštevy kráľovnej Viktórie v Scone Palace neďaleko Perthu grófom z Mansfield, bola kráľovná taká fascinovaná hrou, že v roku 1843 dala súhlas k zmene názvu klubu na Royal Caledonian Curling Club, RCCC.

Je zaznamenané,  že v 19. storočí sa v Európe a Severnej Amerike konali medzinárodné curlingové akcie. Na prvých zimných olympijských hrách v Chamonix v roku 1924, sa konala oficiálna medzinárodná súťaž pre tímy mužov. Veľká Británia porazila Švédsko a Francúzsko. V roku 2006 to bolo spätne prijaté Medzinárodným olympijským výborom (IOC) ako medailový olympijský debut curlingu. V roku 1932 v Lake Placid, bol curling opäť uvedený, tentokrát už ako demonštračný šport, na zimnej olympiáde. Kanada zvíťazila nad Spojenými štátmi, pričom každá z krajín postavila dva štvorčlenné mužské tímy. Trvalo ďalších 25 rokov, kým sa v roku 1957 na stretnutí v Edinburghu, dohodlo vytvorenie medzinárodnej organizácie potrebnej na to, aby sa dalo požiadať o štatút olympijského športu. O dva roky neskôr, v roku 1959, Škótsko a Kanada dosiahli významný míľnik odštartovaním Scotch Cup, súťaže medzi šampiónmi svojich mužských národných curlingových tímov. Toto vyvolalo záujem aj v iných krajinách a Scotch Cup sa rozšíril o USA (1961), Švédsko (1962), Nórsko a Švajčiarsko (1964), Francúzsko (1966) a Nemecko (1967). Výsledky z rokov 1959 až 1967 sú zaznamenané v histórii svetového šampionátu mužov v curlingu.

Úspech série škótskeho pohára viedol v marci 1965 k pokusu o vytvorenie globálnej správy curlingu. Royal Caledonian Curling Club (Škótsko) zvolal schôdzu v Perth (Škótsko). Šesť krajín (Škótsko, Kanada, USA, Švédsko, Nórsko a Švajčiarsko) súhlasili s návrhom vytvoriť medzinárodný výbor pri RCCC, ktorý sa bude volať Medzinárodná Curlingová Federácia (ICF). Nasledujúci rok, v marci 1966, vo Vancouveri v Kanade, sedem krajín (pôvodných šesť plus Francúzsko) predložilo návrh na zriadenie ICF. Svetová Curlingová Federácia bola vyhlásená za zriadenú 1. apríla 1966. Zriaďovacia listina a základný súbor pravidiel pre medzinárodné súťaže boli navrhnuté v marci 1967, v Perth. Na výročnom zasadnutí v roku 1968 v Pointe Claire, Quebecu, boli tieto pravidlá prijaté. Každý rok sa menia a dopĺňajú.

V roku 1968, Air Canada Silver Broom nahradil Škótsky pohár, a bol schválený ako Majstrovstvá sveta v curlingu. V roku 1975 schválila ICF Svetový mužský šampionát juniorov, v roku 1979 Ženský šampionát a v roku 1988 Svetový ženský šampionát juniorov. Štyri šampionáty boli v 1989 spojené do dvoch Milwaukee, Wisconsin, a Markham, Ontario. Stali sa známe ako Majstrovstvá sveta v curlingu (WCC) a Majstrovstvá sveta juniorov v curlingu (WJCC).

Zriaďovacia listina bola významne upravená v roku 1982, keď bola federácia vyhlásená za samostatný subjekt a schválená ako svetový riadiaci orgán pre curling, zatiaľ čo Royal Caledonian Curling Club bol uznávaný ako Mother Club of Curling. V roku 1991 bol názov federácie zmenený na Svetová curlingová federácia (WCF).

Curling bol ako ukážkový šport na na zimných olympijských hrách v rokoch 1988 (Calgary) a 1992 (Albertville) (pre tímy mužov a žien). Dňa 21. júla 1992 na svojom zasadnutí v Barcelone v Španielsku, Medzinárodný olympijský výbor udelil curlingu štatút oficiálneho olympijského športu, ktorý  bude zaradený na zimné olympijské hry najneskôr v roku 2002 s opciou na rok 1998 (Nagano, Japonsko). V priebehu zasadnutia výkonného výboru MOV 22 - 23 júna, 1993 v Lausanne, Organizačný výbor Zimných olympijských hier Nagano  (NAOC) oficiálne súhlasil so zaradením curlingu do programu XVIII. Zimných olympijských hier v roku 1998. Osem tímov mužov a žien sa zúčastnilo hier v Nagane. Počet tímov pre Zimné olympijské hry v roku 2002 v Salt Lake City sa zvýšil na desať.

Na polročnom valnom zhromaždení federácie v Leukerbad ( Švajčiarsko), v decembri 1993, bola prijatá Revidovaná ústava. To zahŕňalo zmeny štruktúry riadenia. Revidovaná štruktúra bola uvedená do prevádzky po voľbách do správnej rady na valnom zhromaždení v nemeckom Oberstdorfe, v apríli 1994. Od roku 1966 do roku 1994, za správu ICF a WCF zodpovedali zamestnanci RCCC. V nadväznosti na prijatie revidovanej ústavy, WCF zriadila svoje vlastné ústredie a sekretariát v Edinburghu, v Škótsku v roku 1994. Na polročnom valnom zhromaždení federácie v Grindelwald vo Švajčiarsku v decembri 1995, bola kompletne prepísaná ústava, aby sa dosiahol súlad so švajčiarskym zákonom po registrácii federácie v tejto krajine. V máji 2000 sa sekretariát WCF presťahoval z Edinburghu do Perthu v Škótsku.

Prvé majstrovstvá sveta vozíčkarov sa konali v januári 2002 a v marci toho istého roku, Medzinárodný paralympijský výbor udelil curlingu vozíčkarov oficiálny status pre zmiešané tímy (muži + ženy). Organizačný výbor zimných paralympijských hier v Turíne 2006 súhlasil so začlenením curlingu vozíčkarov do programu.

Ďalšie medzinárodné akcie boli prijaté v roku 2002. Majstrovstvá sveta seniorov pre mužov a ženy a Kontinentálny pohár. V roku 2003 bol Curling prvýkrát zaradený do programu Svetovej zimnej univerziády a Ázijských zimných hier. Roku 2005, boli opäť majstrovské svetové súťaže mužov a žien rozdelené, a konali sa v rôznych častiach sveta. V tom istom roku na European Youth Olympic Festival sa predstavil curling ako súťaž pre juniorov, mužov a ženy, vo veku 15 až 18 rokov.

Vzostup tohto športu v Ázii bol viditeľný na svetovom pohári žien, ktorý sa konal v Aomori (Japonsko) v roku 2007 a v Gangneung (Kórea), v roku 2009. V roku 2008 bol prvý World Championship Mixed Doubles vo Vierumaki vo Fínsku. Zmiešaný tím znamenal posun od tradičného curlingu, nakoľko tímy sa skladajú len z dvoch hráčov - jeden muž a jedna žena. Majstrovstvá mali úspech a teraz majú pevné miesto v každoročnom kalendári WCF.

WCF je riadená Výkonnou radou siedmich členov, každý je z inej krajiny a je zvolený členskými asociáciami WCF a stálymi desiatimi zamestnancami. V súčasnej dobe existuje 48 členských asociácií.

(zdroj, WCF)